| Slovensku neurobí meno zopár vinárov |
|
Vinársky šampión Vladimír Mrva: Svet hľadá dnes pôvodnosť a naša krajina ju v bielych vínach ponúka
Vinárstvo sa dalo do pohybu. Tak ako Európa obdivuje vína z Nového sveta, tak sa Slovensko zaľúbilo do vín nového generačného prúdu. V tejto chvíli má jasného vodcu - je ním Vladimír Mrva. Vína tohto nevysokého, temperamentného, zato citlivého chlapíka ukazujú, že aj vinohradnícky miniatúrna krajina má obrovský potenciál. * V poslednom čase často počuť poznámku: Mrva robí vína novozélandského typu. Je to pre vás pocta? Nie je to skôr vyjadrenie istého podobenstva? Pre mňa určite výraz potešenia, ak mali profesor Fedor Malík a šľachtiteľ viniča Ondrej Korpášna mysli úchvatné novozélandské sauvignony. Na jar som podnikol cestu na Nový Zéland, ktorý miestami až neskutočne pripomína Slovensko. Hoci sme od seba vzdialení tisícky kilometrov, ležíme na tej istej skvelej vinárskej rovnobežke. Preto jedno i druhé víno navodzuje u vinárov podobné pocity a zážitky. * Čo je ich spoločným menovateľom? V oboch krajinách býva pri dozrievaní hrozna veľký rozdiel teplôt medzi dňom a nocou, preto sú obe vína kyslejšie, odrodovo veľmi čisté a voňavé. Určite však nechceme vyrábať vína, ktoré sú s kýmsi príbuzné či nebodaj jeho dvojičkami. Svet hľadá dnes pôvodnosť a Slovensko ju môže ponúknuť. * Môže alebo už aj vie? Vie, ak za odpoveď považujem nedávnu atraktívnu ponuku na vývoz vín, ktorú sme dostali od významnej spoločnosti zásobujúcej vybrané švajčiarske, nemecké, britské a americké vinotéky. Chcú spoznať východoeurópske vína a je dôležité, že medzi ne rátajú aj slovenské vína. * Jedna lastovička leto nikdy nerobí. Vín nadpriemernej kvality sa na Slovensku vyrába stále málo. Čože je to vašich tristotisíc fliaš, ktoré sa v mihu rozpredajú ešte na Slovensku. Súhlasím. Ale z čohosi treba začať. Ak nás volajú do špičkových zahraničných vinoték a reštaurácií, prečo to nevyužiť? Prienikom do nich upriamime pozornosť na ďalšie úspešné vinárske firmy na Slovensku. * Nie ste priveĺký optimista? Ved' tejto krajine z 30-tisíc hektárovej výmery viníc zostalo 21-tisíc hektárov a z nich sa rodí hrozno na ploche 12- až 13-tisíc hektárov. Z tých čísel naskakuje naozaj husia koža, najmä keď si uvedomíme, ako za posledné roky obnovili vinice na Morave. Ale špičkové slovenské vína hovoria, že je hriech nevyužiť, čo nám leží pri nohách. Európa nestojí o more vína, ale o kvalitný mok. Nikdy nevyrobíme červené vína ako vo Francúzsku, v Čile či na juhu Afriky, ale ani oni neurobia svieže biele vína s nádhernou ovocnou chuťou, ako sú naše. Najlepšie slovenské vinice majú skvelé polohy s nenapodobiteľnou pôdou. Z ekologickej jedinečnosti územia a v neposlednom rade kumštu slovenskej vinárskej duše pramení naša európska šanca. * Ste veľký bojovník. Kde beriete toľkú vieru, že sa karta obráti? Karta sa obráti, len ak sa sami zmeníme. Na jar som nazrel do 25 austrálskych a novozélandských vinárstiev. Za mesiac som prešiel od jedného k druhému 1 600 kilometrov a nazbieral som neoceniteľné poznatky. Tamojší vinári ma prekvapili neuveriteľnou otvorenosťou. Bez váhania mi umožnili nazrieť do kníh s podrobnými záznamami o výrobe vín. A keď chceli aspoň trochu spoznať naše víno, vyzvali ma urobiť kupáž - zmes vína. Niečo podobné si vôbec neviem predstaviť na Slovensku. * A vy by ste sa takto vinársky obnažili? Pred nimi vari aj áno, ale pred domácimi nie. Mrva zo Slovenska nemôže predsa ohroziť nové vinárske veľmoci, ako sú Austrália a Nový Zéland. Uvedomovali si to, preto boli otvorení, o to viac, keď uvideli, že víno je moja vášeň. Boli to veľmi poučné, zaujímavé stretnutia. Nezabudnuteľne sa mi vryli do pamäti. * Aké sú hlavné prednosti Novozélanďanov? Posadnutosť vínom, skvelý marketing, stále živý rozhovor so zákazníkom a fantastické kapitálové zázemie. Na Nový Zéland prišiel kapitál z francúzskej Champagne, z Talianska, Nemecka. Aj preto sa veľmi rýchlo rozvíja. * Čo všetko z toho, čo ste videli, uplatníte doma? Fantastický dialóg so zákazníkom. Na vinárskych cestách bezchybne navádzajú zákazníka už 50 kilometrov pred cieľom k tomu či onomu vinárstvu. V infocentre vás úctivo pozdravia. Ak naznačíte záujem o ochutnávku vín, ponúknu na výber k nim európsku kuchyňu alebo domáce špeciality. Spýtajú sa, či nepotrebujete auto, tlmočníka, ubytovanie, letecký výlet. Zistia, o čo máte záujem, a pripravia vám na mieru ušitý program. Zadarmo vyzbroja všetkými brožúrami o vinárskom kraji, do mapy zakreslia vinársku trasu. Môžete ochutnať desať až dvanásť vín, všetko je zadarmo. Keď si kúpite fľašku, sú radi, a keď si kúpite kartón, vyprevádzajú vás až do auta. Ľudia z konca sveta chcú, aby ste ich spoznali a po návrate do Európy si žiadali ich vína. Ale čo je najviac hodné nasledovania, vinári v kľúčových veciach spolupracujú. Pochopili, že samostatne vo svete neobstoja. * Kedy k takejto spolupráci dospejeme na Slovensku? Keď prekonáme závisť. Ak je u nás niečo dokonale rozvinuté, tak roztrieštenosť a závisť, ale neplatí to len o vinárstve. Keď sa ma opýtate na konkurenciu, nevidím ju. A viete prečo? Pretože dobrého vína je na Slovensku stále málo. Vtedy by som hovoril o konkurencii, keby sme mali na sklade špičkové víno a mali ho problém predať. Všetko, čo je dobré, sa rýchlo vypredá. V Rakúsku majú 6 600 vinárov, u nás spočítate dobrých výrobcov na prstoch dvoch rúk. Aká je to konkurencia? * Hynieme na biedu malosti a nedostatok veľkorysosti? Úspech najbližšieho výrobcu sa musí stať výzvou pre ostatných. Určite nikto nepotrebuje, aby jeden druhému nazeral do vinárskej kuchyne. Ale nepochybne sa vieme zjednotiť na tom, že sa chceme zviditeľniť v Európe, že sem chceme dostať turistov, ktorí budú šíriť dobré meno slovenského vína. * Je vytvorenie Národného salónu vín na Pezinskom zámku prvým podnetom k užšej spolupráci povzbudzujúcej rozvoj celého vinárstva? Určite áno, lebo je vôbec prvou prehliadkou sto najlepších slovenských vín. Ale vinári zo salóna i mimo neho musia ešte viac spolupracovať. Opakujem, dobrý vinársky dojem zo Slovenska neurobí zopár vinárov, ale môže ho navodiť len spolupracujúce vinárske spoločenstvo. Pravda, ani to nič nezmôže bez podpory štátu, samosprávy. Stačísa pozrieť do Rakúska, akú tam majú podporu. * Hovoríme o spolupráci a dôvere. Tá je dôležitá aj vnútri rýchlo rastúcej firmy. Ako ju navodzujete? Spoločnosť Mrva&Stanko nie je len o menách jej zakladateľov. Vo firme pracuje 13 ľudí, každý má niečo na starosti a víno, hoci je to vysoko individuálny produkt, je čoraz viac spoločným dielom. Tvoríme dobre zohraný spoľahlivý tím. * Vyrobiť 300 000 fliaš nemôže jeden človek. Máte vinárskeho majstra? Máme, a skvelého. Inžinier Marcel Gajarský je v pivnici moja pravá ruka. * Dobrý vinár sa nezvesí z klinca. Ako ste našli Gajarského? Jednoducho, urobili sme výberové konanie na vinárskeho technológa. Nespoľahol som sa na písomné referencie, diplomy, ale uchádzačom som v pivnici nalial do pohára víno a vyzval ich, nech mi o ňom povedia všetko, čo vedia. Niektorých oblievali kropaje potu a neboli schopní zo seba vydať jedinú súvislú vetu. Bolo jasné, že títo ľudia s vínom nežijú, keď ho nedokážu ani len opísať. Keď som si vypočul Gajarského, vedel som, že mám pred sebou človeka, ktorý vínu rozumie, má k nemu vzťah a úctu. * Zverili ste mu všetky finesy? Niektoré najväčšie tajomstvá vinári zamykajú na sto zámkov. V každom podnikaní, aj vo vinárstve nadíde čas, keď zistíte, že nemôžete všetko robiť sám. Musíte si nájsť niekoho, komu budete dôverovať a toho postupne naučíte všetko, čo viete. Riadenie firmy aj výroba vína spočívajú okrem iných vecí aj na dôvere. Ja svojim ľuďom verím, a preto sa im snažím z vinárstva a vinohradníctva odovzdať všetko, čo viem. * Ste štedrý chlebodarca? Viete ľudí povzbudiť? Po vysokej škole som tri roky pracoval v Rakúsku. Môj šéf chcel, aby sme sa dostali na švédsky trh. Priniesol mi vína, ktoré sa predávali vo Švédsku, kde sa nijaké víno nerodí, a povedal mi: "Vlado, toto sú vína, ktoré najviac chutia Švédom. Chcem, aby sme sa dostali na švédsky trh a uspeli tam." Vyrobil som Veltlín zelený, ktorý sa stal vínom roka vo Švédsku. Vtedy som čakal len na jednu vec, že príde za mnou šéf a poďakuje mi. Vôbec mi nešlo o nejaké peniaze. Žiaľ, nestalo sa. Vtedy ma napadlo, že ak raz budem kohosi zamestnávať, toto sa mi nesmie stať. Nikdy nezabudnem ľuďom poďakovať za dobrú prácu. * A zaplatiť? Viem, čo sa patrí. Pláca je nad priemerom vinárskej brandže. * Vyšmyklo sa vám už víno niekedy z ruky? Vždy, keď si márnomyseľný vinár myslí, že vie všetko, víno mu dokáže, že nevie nič. Víno je váš partner a vyžaduje, aby ste sa správali úctivo. Snažím sa nelietať v oblakoch, usilujem sa stáť oboma nohami pevne na zemi. |