Najlepšie ružové vína sa vyrábajú na Slovensku. Na svetovej súťaži Paris Vinalies Internationales získal Vladimír Mrva titul šampióna, Martin Pomfy zlatú medailu a vinárstvo Chateau Topoľčianky dve strieborné medaily. Slováci ohúrili Francúzov, keď svojimi sviežimi a voňavými kabernetmi predbehli slávne provensalské ružové vína.

Slovensko v Paríži excelovalo. Na výstavu poslalo 46 vzoriek bielych, ružových a červených vín a každé štvrté víno získalo medailu. Slovensko dosiahlo 24-percentnú úspešnosť, o percento vyššiu ako Česi a o necelé dve percentá nižšiu ako Francúzi!
„Dve zlaté a jedenásť strieborných medailí je nádherný výsledok. V krátkej histórii moderného slovenského vinárstva sa nestalo, aby slovenský vinár získal na súťaži skutočne svetového rangu titul absolútneho šampióna. Teraz sa to podarilo vinárstvu Mrva&Stanko,“ povedal Fedor Malík, ktorý bol jedným zo 150 medzinárodných degustátorov vína.
Na Paris Vinalies Internationales sa zišla konkurencia 3 197 vín z celého sveta. Takmer polovicu z nich tvorili francúzske vína. Súťaž sa tak premenila na súboj Francúzov so zvyškom sveta.
Po tom, čo sa v Paríži zaskveli slovenské ružové vína, začalo sa vo vinárskych kruhoch hovoriť o slovenskom vinárskom paradoxe. Skrýva sa za ním vysoké ocenenie ružového Cabernetu Sauvignon. Povestní výrobcovia ružového vína z Provensalska totiž vyrábajú ružové prevažne z Pinot noir alebo Merlotu.
„Slovensko ukázalo, že skvelé ružové víno možno vyrobiť aj z Cabernetu Sauvignon. Ružový kabernet zarezonoval s mimoriadne pozitívnym ohlasom. Mrva a Pomfy v ružových vínach odhalili svetu aj Francúzom novú, predtým nie veľmi známu polohu kabernetu,“ povedal profesor vína Fedor Malík.
V Bordeaux je Cabernet Sauvignon hlavnou odrodou pri tvorbe veľkých červených vín. Na Slovensku, kde je menej slniečka, majú červené vína viac kyseliniek. A to sa paradoxne ukázalo ako veľká výhoda pri tvorbe ružových vín.
Vladimír Mrva, ktorý titulom parížskeho, a teda svetového šampióna poukázal na úžasný potenciál slovenských vín, stvoril majstrovský ružový kabernet z prvej panenskej úrody hrozna pozberaného vo Vinodole pri Nitre. A to je možno ďalší paradox alebo dôkaz neobyčajného vinárskeho talentu – víno, ktoré by sa stratilo medzi červenými, zažiarilo medzi ružovými.
Paríž žičil slovenským vinárom. Pozoruhodné je, že okrem známych firiem ako je Hubert Sereď či Karpatská perla a mien ako Roman Janoušek či Ján Vršek sa objavili nové – napríklad Vins Weinery Vinosady. Pre spotrebiteľov je to dobrá správa. Kvalita slovenských vín je potvrdená francúzskym certifikátom.

Zdroj: Denník PRAVDA, autor: Jozef Sedlák