Na Slovensku sa rodí nová vi­nárska škola. Zakladá ju zväčša mladá vinohradnícko-vinárska generácia. Pred ro­kom si ju všimol Juhoafričan Francis Bayly, ktorý stál v po­zadí prieniku juhoafrických vín na svetové vínne trhy. Bayly za posledných desať ro­kov navštívil Slovensko tri razy a konštatoval, že vinári už ne­ponúkajú silne zoxidované moky, ale vína s bohatstvom chutí. „Budete ešte lepší, keď pošlete viac mladých do sveta," radil Bayly.

Mladí slovenskí vinári na­ozaj ťažia zo skúseností, ktoré ako tovaňši nazbierali vo svete. Taký je aj príbeh 35-ročného Vladimíra Mrvu, ktorého s o dva roky mladším spoloční­kom Petrom Stankom ne­možno prehliadnuť medzi slo­venskými vinármi. Nielen pre­to, že jeden je šťúply muž a druhý dvojmetrový obor. Robia vína, ktoré trhu chutia.

V roku 1991 sa Mrva s čer­stvým diplomom inžiniera vy­bral do rakúskeho Burgenlan­du, kde zaklopal na dvere Jo-sta Hoplera. Rakúšan roky vy­rábal vína v Austrálii a Kalifornii, vandroval aj po Francúzsku a mladý slovenský inžinier sa mu hodil ako piv­ničný majster.

„Hopler bol skvelý učiteľ a či chcel, alebo nechcel, musel mi v pivnici prezradiť všetko, čo sa naučil od Francúzov a viná­rov z Nového sveta," spomínal po rokoch Mrva. Trojročný po­byt pri Neusiedlerskom jazere prirovnal k druhej univerzite.

U Hoplera sa vyrábali ľahké, svieže aromatické vína, ktoré si objednával úrad rakúskej vlády a najlepšie viedenské re­štaurácie. Rakúšan zaneprázd­nený obchodom s vínom sa pri ich výrobe plne spoľahol na slo­venského majstra, ktorý trávil v pivnici 12 až 14 hodín denne. Po troch rokoch sa Mrva oženil a vrátil na Slovensko.

Zarobené peniažky neinve­stoval do podnikania s vínom, podľahol pokušeniu a kúpil si auto. Až jeho priateľ Peter Stanko, podnikajúci v rekla­me, vrátil Mrvu tam, kam pa­tril. Stanko potreboval pre kli­entov špičkové prívlastkové vína, ktoré Mrva vyrábal pre vlastné potešenie v rodičovskej pivnici v Zelenči. Bol prvý, kto si všimol Mrvov talent a preho­voril ho, aby založili spoločnú firmu.

Pred siedmimi rokmi spo­ločníci vyrobili dvadsaťtisíc li­trov a za štyri mesiace ho zá­kazníci rozchytali. V roku 1999 ako úplne neznáma firma získali na Pezinských vínnych trhoch titul Víno roka, vzápätí obhájili prvenstvo na Agrovíne. Tohto roku na Vínofóre vo Val-ticiach na Morave sa ich Char­donnay stalo šampiónom v konkurencii 500 vín zo 14 krajín Európy i zámoria.

Mrva so Stankom sa stali jednou z firiem, ktorá pobláznila Slovensko do pitia Char­donnay. A hoci má Mrva toto celosvetovo módne lahodné ko­renisté víno rád, tvrdí, že je len otázkou času, kedy Char­donnay zovšednie a aspoň naši vinári sa ho nenabažia.

Rizling rýnsky aj vlašský, Veltlín zelený alebo aj úplne nová odroda Devín, to sú vína, ktoré na Slovenska čaká budúcnosť. Medzi ne Mrva radí aj Peseckú leánku či Silván zelený. „Keď vstúpime do únie, turisti budú u nás vyhľadávať odrody, ktoré nikdy predtým nepili. Ľudí zvonka zaujmeme tým, čo inde nemajú. Aj Fran­cúzsko má veľa pôvodných odrôd, ktoré ponúka, len o tom u nás málokto vie," pri­pomína Mrva.

Mrva so Stankom vyrábajú pätnásť druhov vína. Spravidla ide o prívlastkové vína. A hoci to nie sú lacné vína, predávajú sa dobre. Vo chvíli, keď z lisu stekal do antikorových tankov ešte len mušt, firma už mala predaných 30 percent vína. Vy­robené víno sa neráta na litre, ale fľaše. Ročná produkcia je necelých dvestotisíc fliaš, obrat medzi 22 až 25 miliónmi ko­rún.

A budúcnosť? „Nechceme byť veľkí, svet pozná veľa malých, ale dobrých firiem," zhodujú sa v názore Mrva a Stanko. Ich vína sa už predávajú vo Švéd­sku, Nemecku i v japonskom Tokiu. Pripravuje sa export do Kanady. Doma víno nakupuje Úrad vlády. Profesor Fedor Malík nadnesené vraví, že Sloven­sko má sedem vinárskych prin­cov. Mrva so Stankom patria medzi nich. „Solídny európsky priemer," znie už trochu racio­nálnejšie Malíkovo hodnotenie firmy, ktorá pochopila, o aké slovenské vína Európa stojí.

zdroj: Pravda