Zoznámte sa, prosím. Vladimír Mrva a Pe­ter Stanko. Vinársko-podnikateľská dvojica, aká sa hneď tak rýchlo na Slovensku neob­javí. Pred desiatimi rokmi o spoločnosti Mrva&Stanko nikto nič nevedel, dnes suve­rénne kraľuje slovenskému vinárstvu. Nie velkosťou výroby, veď čože je to ročná výroba tristotisíc fliaš oproti 40-50 miliónom litrov ostatného slovenského vína. Výnimočnosť je v inom, fľašky s etiketou

hroznového listu sú vypredané ešte skôr, ako ich naplnia vínom. Viac ako štvrtinu vý­roby vína majú Mrva a Stanko predanú na päť rokov dopredu! Mať taký obrovský obchodný kredit pri víne, kde úspech podmie­ňuje vrtkavé počasie a trh ponúka vína od výmyslu sveta, je neuveriteľné. Ale ten, kto každý rok prichádza s mokom vždy znova a znova očarúvajúcim vinárske zmysly, sa ho môže dočkať.

Mrva a Stanko sa objavili na scéne, keď Slovensko zatúžilo po vlastnom dobrom víne. Slováci odrazu bez zábran mohli ces­tovať po svete a v cudzine sa zamilovali do ľahkých vín s výraznými ovocnými a kveti­novými vôňami. Keď sa vrátili domov, Mrva im ako jeden z prvých ponúkol porovna­teľné víno zo slovenských viníc.

Krajina, ktorá sa odvolávala na rímsku či dokonca až keltskú vinársku tradíciu, sa po­trebovala vinársky vyhraniť a zaradiť do modernej Európy. Zaradiť sa môže ten, kto na vlastnej koži spozná európske vinárstvo. Pokračovanie - s.

Mrva objavil modernu v Rakúsku, kde sa zamestnal ako vinársky novic u burgen­landského svetobežníka J.osta Hóplera, do­dávateľa vín do prezidentského Hofburgu. Po trojročnom rakúskom pobyte sa vrá­til domov. Víno vyrábal sprvu skôr pre zá­bavu. Ale hneď prvá výstava Vinofórum v slovinskom Ptuji v roku 1998 mu pri-

niesla striebornú medailu za Rulandské biele ročník 1997. Slovenským vinárskym vesmírom nepreletel meteor, ktorý raz za­žiari a nič po ňom nezostane. Na orbitu vyletel muž, ktorý bol ochotný tvrdo pra­covať. Ten, kto ho k takejto práci pomkol, bol jeho dnešný spoločník Peter Stanko. Priateľ, podnikateľ z reklamy, dnes muž starajúci sa o marketing a obchod s vínom.

Mrva je jeden z tých príslušníkov novej vinárskej školy, ktorý reduktívnou metó­dou strhol slovenskému vínu starú ťažko­pádnu masku a urobil ho ľahkým ako vá­nok. V tej chvíli on a jemu podobní dvihli slovenské vinárske sebavedomie - výrob­com aj spotrebiteľom. Profesor vína Fedor Malík prirovnal svieže aromatické Mrvove vína k novozélandským. Tamojšie sauvig-nony majú svetovú povesť. Zrejme nie ná­hodou Mrvov Sauvignon ročník 2005 triumfoval na prvom Národnom salóne vín v Limbachu. A Devín, označovaný za slovenskú národnú hrdosť, bol jeho ďalším triumfom v salóne.

Vinárski bohovia sú Mrvovi naklonení. Tohto roku obzvlášť. Na Agrovíne Nitra dosiahol šampiónsky hetrik a na Muvine Prešov, jedinej slovenskej výstave zarade­nej do kalendára OIV, získal ďalšieho šam­pióna. A že má Mrvovo víno európsky roz­mer, potvrdili dve tohtoročné zlaté z naj­väčšej európskej prehliadky vín Concours Mondial de Bruxelles v Lisabone - Tramín červený a Cabernet Sauvignon Rosé.

Zdroj: pravda  06/2006