| Vína ročníka 2005, Mrva & Stanko. |
|
ochutnávka ročníka / podľa vinko.sk 02.05.2006
V minulom roku som si pozvanie Ing. Mrvu, na prezentáciu nového ročníka svojich vín nechal ujsť. Akosi tradične sa v tomto čase u mňa hlásia horné dýchacie cesty. Celkom v poriadku som nebol ani teraz, ale kto by odolal pozvaniu šarmantnej Janky Adamčíkovej zo spoločnosti Mrva & Stanko. Štvrtok, 17:00, Hotel Senec, Slnečné jazerá. Ing. Vladimír Mrva pri vstupe víta hostí, ... Sála pre približne stovku pozvaných hostí, je plná. Každý hosť má pripravený zoznam podávaných vín a ako darček, vývrtku s novým logom spoločnosti Mrva & Stanko. Kolekcia 2006 je už výhradne v novej adjustáži. Predstavu som si urobil už pri návšteve firmy, keď som písal o šampiónoch Vino Tirnavia. Hlavný technológ spoločnosti, Ing. Marcel Gajarský, mi vtedy ukázal počítačové návrhy novej adjustáže, ale že bude zmenené aj logo spoločnosti som nepostrehol. Úvodného slova sa zhostil Ing. Peter Stanko. Uviedol základné údaje a samotným predstavovaním vín už prítomných sprevádzal Ing. Vladimír Mrva. Zopár slov k ročníku 2005, jeho takmer katastrofickému vývoju(augustové dažde), nádejnej skorej jeseni a nad očakávanie dobrej neskorej jeseni. Spoločnosť Mrva & Stanko končila oberačky okolo 15. novembra. V tom čase v iných rokoch už mali mladé vína.  No, ale prestaňme sa túlať po vinohradoch a poďme ochutnať vínko. Začali sme odrodou Műller Thurgau. Zelená farba, výrazná a čistá primárna aromatika, vo vôni výrazná kyselinka. Na Műller Thurgau neočakávané(tie kyselinky), ale ročník bol v tomto smere žíčlivý. V chuti okamžite detekujem zvyškový cukor(hádam niečo tesne pod 4 gramy). Príjemná, čistá, hladká dochuť, kyselinky ktoré dodávajú sviežosť. Uvedomujem si, že symbolickejšie sme nemohli začať. Műller Thurgau, odroda ktorej zvyknú chýbať kyseliny. Ale, ročník 2005 dožičil vínam, aj kyselinkami podporenú sviežosť, aj dostatok aromatických látok. Umenie vinára v takomto prípade spočíva v zachovaní harmónie s dostatkom zvyškového cukru. Pokračujeme akostným Rizlingom vlašským. Prevaha zelených tónov vo farbe, výrazná primárna aromatika s prevahou florálnych tónov, ktoré u mňa evokujú Sauvignon. Príjemná kyselinka, víno je dostatočne plné a guľaté. Nasleduje porovnanie dvoch Rizlingov rýnskych. Prvý je Rizling rýnsky, kabinetný, urodený na pieskoch, druhý je o stupienok vyššie, neskorý zber a urodený bol na hline. Pre mňa bolo zaujímavé porovnávať tieto dve vína. Kým prvý bol výrazný korenistý typ s výraznou aromatikou a medovo-korenistou dochuťou. Rizling rýnsky pestovaný na hline bol plnší, guľatejší, hladší a celkovo na mňa pôsobil teplejšie. Aromatika sa posunula od korenistých skôr k lipovým tónom. Rozdiel medzi nimi zodpovedal rozdielu prívlastkov. Po ochutnaní týchto dvoch vín sa prítomní hlasovaním vyjadrovali ku kvalite, či preferencii niektorého z vín. Približný výsledok 50:50. Ja som sa hlasovania zdržal, ale boli aj ľudia ktorí zdvihli ruku za obe vína. A mali pravdu. Nasledovalo porovnanie rodiny Pinotov. Rulandské biele, Chardonnay a Rulandské šedé. Rulandské biele a Chardonnay pochádzali z Čachtíc. Aj v takto severne položenej vinici, sa dá urobiť pekné víno. Mňa oslovilo najmä Rulandské biele. U Mrvu povinne výrazná a čistá primárna aromatika. Pri prvom kontakte by som to znovu nazval florálnymi tónmi. V chuti je však už výrazná chlebovinka, víno je plné a pôsobí až nasladlo. Priaznivcov ešte stále módneho Chardonnay trochu sklamem. Ja Chardonnay nemám práve v láske a tak som sa aj pri hodnotení Chardonnay obmedzil na stručnú poznámku: typické Chardonnay. Pekné víno, samozrejme čisté, odrodovo typické. Prítomná kyselina navodzuje pocit citrusových tónov. Ešte raz však opakujem, že toto hodnotenie je ovplyvnené mojou „afinitou “ k Chardonnay. Nasledovalo však Rulandské šedé, výber z hrozna, Rykyčince a tam sa moje hodnotenie podstatne zvýšilo. Veľmi výrazná primárna aromatika, víno je plné, teplé a guľatučké. Alkohol na úrovni až 14 obj. %. V aromatike dominujú lúčne kvety. V poznámkach si krúžkujem 90 bodov*. Nasledujú dva vína Sauvignon blanc. Prvý sa do pohárov nalieva Sauvignon, neskorý zber, Šintava. Trávovinkový typ, s výraznou primárnou aromatikou vo vôni aj v chuti. Na mňa pôsobil veľmi dobre. Mám rád podobný typ Sauvignonu. Mierne mi pripomínal šampióna SauvignonFóra, trávovinkový Sauvignon z Nového Zélandu. Jeho súperom bol Sauvignon, výber z hrozna, Čachtice. Víno bolo o poznanie plnšie, teplejšie. Aromatický profil bol skôr ovocný. Intenzita aromatiky však bola o málo nižšia, ako pri prvom, florálnom type Sauvignonu. Víno zrejme potrebovalo viac času na otvorenie. Opäť hlasovanie, tentokrát však bola mierna prevaha na strane Sauvignonu z Čachtíc. Posledným bielym vínom bol už dobre známy Tramín červený z Čachtíc. Tretie miesto v rozstrele o šampióna na Vínnych trhoch v Pezinku. Vôňa vína sa dá charakterizovať ako citrusové plody a exotické ovocie. V chuti sa však mení na ovocne – korenistý typ a dochuti dominuje biele korenie.  Nasledovalo celkové zhodnotenie bielych vín. Vo farbe všetkých vín bez výnimky sú zelené tóny. Prísne reduktívne médiá, s výraznou primárnou aromatikou, v niektorých prípadoch florálnou. Dôraz kladený na čistotu, vína pôsobia hladko. Tak ako naznačila prvá vzorka, Műller Thurgau, osudom ročníka 2005 sú výraznejšie kyselinky, ktoré boli prítomné vo všetkých vzorkách, čo im dodalo sviežosť a životaschopnosť. V technológii bol dôraz kladený na zachovanie primárnej aromatiky, čoho dôkazom je aj zelená farba vín. Niektoré vzorky, najmä vína s vyšším prívlastkom pôsobili na prvý dojem menej výrazne. Takéto vína vo všeobecnosti, potrebujú trošku viac času na otvorenie sa, ale za trpezlivosť sa vedia odvďačiť. Výmena pohárov a červené vína môžu ísť. Prvým vínom je cuvée Zweigeltrebe a Dornfelderu z Duloviec. Farba vína reduktívna, dostatočne intenzívna, fialový okraj. Vôňa vína primárne ovocná, v chuti je víno adstringentné a dopĺňa ho svieža kyselinka. Pravdu povediac, podľa použitých odrôd by som nehádal taký obsah tanínov. Umožnia však vínu dlhšie vyzrievať. Víno je ešte mladé a pôjde do kopca. A znovu je tu duel. Mojmírovce kontra Dulovce, zbraň Frankovka modrá. Začínajú Mojmírovce. Primárna hroznová aróma, korenistý typ Frankovky. Chuť rovnako korenistá, primárne hroznová. Povedal by som, že pri výrobe tohto vína sa čiastočne uplatnila technológia bielych vín. Možno chladnejšie kvasenie. Víno nevyniká plnosťou a guľatosťou, je ľahšie, ale výrazne korenisté a plné hroznovej chute. Ešte som neochutnal druhú vzorku, ale favorita som si práve vybral. Frankovka modrá z Duloviec je plnšia, guľatejšia, arómy idú viac do ovocia. Dalo by sa povedať, že je viac červeným vínom, ako jej sokyňa z Mojmíroviec. Obe rovnako pekné, každá inak. Všeľudovým hlasovaním je za krajšiu vyhlásená Frankovka modrá z Duloviec. Síce iba o chlp, ale predsa. Alibernet. Farbu si viete domyslieť aj bez toho, aby som uvádzal atrament. Vo vôni sa objavujú zelené makovice, sprevádzané ovocím. Chuť je výrazná, plná a robustná, kopíruje vôňu. Tanín a kyselinky sú vyvážené, víno však ešte potrebuje trochu času. Nasledujú tri Cabernet Sauvignony. Mojmírovce výber z hrozna, Strekov neskorý zber, a Čebovce, barrique 2004. Kým mojmírovský Cabernet bol iba v antikore, strekovský už 6 mesiacov dýcha vo veľkom drevenom sude. Aj napriek tomu má víno stále fialový okraj. Cassisovo ovocné tóny vo vôni aj v chuti. Víno je hladké bez výraznejších trieslovín, s nerušivou kyselinkou. Takpovediac, pripravené na pitie**. Jeho súper Cabernet Sauvignon z Mojmíroviec je naopak víno robustné, výrazne adstringentné a na môj vkus ešte drsné. Koniec koncov, kvalitné červené víno by malo ešte čušať niekde na konci pivnice. Opäť hlasovanie a na moje prekvapenie miernu prevahu získava Cabernet Sauvignon z Mojmíroviec. Mám taký pocit, že dostal body najmä za potenciál. Ten je u tohto vína neodškriepiteľný, ale na pitie je teraz vhodnejší Cabernet Sauvignon zo Strekova. Posledným vínom je barikový Cabernet Sauvignon, 2004, Čebovce. O tomto víne som už písal pri hodnotení šampiónov Vino Tirnavia 2006. (Šampióni Vino Tirnavia, Cabernet Sauvignon M&S) Teraz sa obmedzím len na fakt, že napriek 12 mesačnému pobytu v sude má víno stále fialový okraj a intenzita a kvalita barikových tónov je veľmi citlivo zvolená. Celkové zhodnotenie červených vín nie je tak jednoznačné, ako tomu bolo pri bielych vínach. Podľa môjho názoru niektoré z vín ešte potrebujú odpočívať a vyzrievať, iné sú na pitie vhodné už teraz. Pri červených vínach sa prejavila väčšia rôznorodosť, aj v štýle. Nájdu sa vína už predýchané v sude, niektoré to ešte len čaká a niektoré to ani nepotrebujú(mojmírovská Frankovka modrá). Pokiaľ ide o hodnotenie intenzity farby, nevenoval som sa jej pri každom víne zvlášť pretože by som sa opakoval. Vína by za intenzitu farby dostali všetky výborné hodnotenie. Pozoruhodný je odtieň vína. Všetky vína mali ešte fialové tóny, čo u mladých vín je svojim spôsobom povinnosť, ale u vín predýchaných v dreve až vzácnosť. Poukazuje to na enormnú snahu s vínom pracovať v reduktívnej oblasti, v záujme zachovania ovocnosti a primárnych hroznových aróm. * - 90 bodov v rámci 100 bodovej stupnice. Zlatá medaila na výstavách začína od 90 bodov, niekde aj menej (86). Ak víno dosiahne 90 bodov, neznamená to, že by mu 10 bodov chýbalo. Na významnejších výstavách sa najvyššie bodové hodnotenie pohybuje okolo 90-92 bodov. Iba na niektorých menších výstavách, môže víno kľudne dosiahnuť 96-98 bodov – ale nie vďaka kvalite. Skôr by som povedal: “Jednooký, medzi slepými Kráľom“. ** - Pripravené na pitie. Najmä Nový svet, žiada takéto vína. Spotrebitelia nechcú čakať rok, dva , tri, desať, kým ich víno dosiahne ideálnu fľašovú zrelosť. To je skôr záležitosť fajnšmekrov, zberateľov, alebo snobov. Bežný človek si chce na víne pochutiť. Zaužíval sa aj termín RTD - Ready to drink. tv |