Na začiatku 90. rokov Vladimír Mrva strávil niekoľko rokov v rakúskych vinárskych firmách i inde v zahraničí. Okrem iných skúseností a zručností si odtiaľ priniesol aj jeden kľúčový poznatok. „Videl som, že ich práca a filozofia sú zamerané marketingovo,“ spomína Vladimír Mrva, spolumajiteľ trnavskej s.r.o. Víno Mrva & Stanko.

Tá vznikla v roku 1997 a orientácia na zákazníka sa stala jej základnou zásadou. „Ak víno vyrábam pre ľudí, musím o nich rozmýšľať,“ vysvetľuje V. Mrva. „Na druhej strane sme chceli vybudovať takú značku, aby ľudia vedeli, že sa nesklamú, keď si kúpia ktorékoľvek víno, ktoré sa pod ňou predáva.“

S odstupom času treba povedať, že sa to podarilo. Pre mnohých labužníkov je Mrva-Stanko priam kultovým spojením. Na druhej strane iným sa nepáči, že nakupuje hrozno mnohých odrôd z viacerých oblastí a kladie veľký dôraz na budovanie firemného mena.

Trnavská firma má zatiaľ len osem hektárov vlastných vinohradov. Veľkú väčšinu hrozna na výrobu svojich vín nakupuje, pričom sa o jeho pôvod zhruba rovnakým dielom delia malokarpatská, nitrianska a juhoslovenská oblasť. V posledných rokoch k nim pribudol aj stredoslovenský región a naberá na význame.

Biele vína tvoria približne 70 % produkcie, zvyšok červené, a to najmä z juhu Slovenska. Mrva-Stanko v súčasnosti dodáva na trh 200- až 250-tisíc litrov ročne, a to výhradne fľaškových vín od akostnej, zväčša však prívlastkovej triedy.

Ako hovorí V. Mrva, kladú veľký dôraz na ľahké biele vína, v súčasnosti také moderné: „Sú zdrojom vôní a ovocných chutí, ľudia ich radi objavujú, bavia sa tým.“

Podľa neho cítiť prechod od ťažkých plných vín k sviežim, ľahším. Je to logické, pretože ľudia žijú rýchlejšie, ponáhľajú sa, vyberajú si ľahšie jedlá. Práve slovenské biele vína sa môžu vo svete presadiť a spoločnosť Mrva-Stanko sa orientuje aj na doteraz málo objavené regióny.

V jej sortimente sa napríklad objavuje rovnaká odroda a ročník z dvoch rôznych lokalít v odlišných vinohradníckych oblastiach, napríklad Chardonnay z Duloviec pri Hurbanove a z Čachtíc. Zákazník si tak môže porovnať, ako sa vo víne odzrkadlia typické podmienky regiónu.

Z nového ročníka 2004, ktorý by sa pred letom mal dostať na trh, určite zaujme nádherný veltlín zelený z panenského zberu z okolia Veľkého Krtíša. Svieže, voňavé, korenisté víno s harmonickými kyselinkami pripomína najlepšie rakúske veltlíny a je ako stvorené na pokojnú letnú nedeľu s ľahkým jedlom.

Ďalším hitom by mohol byť Sauvignon blanc zo Šintavy pri Seredi. Napriek peknému zvyškovému cukru je príjemne svieži a ovocný, akoby ani nezažil vlaňajšie nemastné-neslané leto. Zaujímavé sú aj juhoslovenské Chardonnay, Pinot gris a Rizling rýnsky.

Naopak, nová Frankovka sa zatiaľ zdá príliš drsná. Pre záujemcov o vína trnavskej firmy býva pravidelným zážitkom, že ak neprídu včas, niet už čo kúpiť. Ročník 2003 bol napríklad v podstate vypredaný už pred vlaňajšími Vianocami.

Je to asi najlepší dôkaz správnosti cesty firmy. „Teraz sme v situácii, že 30 percent nášho vína je predaných už rok dopredu, 15 percent dokonca päť rokov dopredu,“ pochvaľuje si V. Mrva. Aj to je výsledok budovania mena firmy a jednoznačného zamerania na kvalitu.