| Chardonnay-du-Monde 2007 |
|
Slovensko v prvej stovke
Príloha denníka PRAVDA: Pravda ŽENY zo dňa 13. apríla 2007 autor: Jozef Sedlák Slovensko má víno v prvej stovke najlepších Chardonnay na svete. Na prestížnej parižskej súťaži Chardonnay-du-Monde získalo víno trnavských vinárov Vladimíra Mrvu a Petra Stanku striebornú medailu a porota ho zaradila medzi sto najlepších vín momentálne vari najobľúbenejšej svetovej odrody. Fantastický úspech, keďže o právo byť v prvej stovke súťažilo 949 vzoriek z 38 krajín. Zrejme nie je náhoda, že o zápis Slovenska medzi svetovo významné vína sa postaralo práve Vinárstvo Mrva&Stanko. Vladimír Mrva je jeden z najtalentovanejších a zároveň najpracovitejších vinárov novej ponovembrovej generácie. Malý energický muž s úžasným akčným rádiusom, ktorého výborne dopĺňa jeho povahovo oveľa pokojnejší a výtvarne založený Peter Stanko. Mrva so Stankom robia vína spoločne desať rokov. Sú to vína moderné a vína z polôh, ktoré ani samotných Slovákom doteraz veľa nehovorili. Oni objavili pozoruhodnú harmóniu a krásu vín z južného Slovenska a v prípade parížskeho Chardonnay preslávili vinársky doteraz nie príliš známe Čachtice. Aj samotný Mrva si spájal túto dedinu dlho len s legendárnou čachtickou paňou alebo kedysi chýrnou čachtickou slivkou a slivovicou. Našiel tu však vinohrad miestneho poľnohospodárskeho družstva s fantastickým terroir - teda polohou a podnebím. "Je malý ako gombička, ale nenapodobiteľný, veď Chardonnay v ňom narodené zanechalo za sebou francúzske vína s polohami grand cru a premiere cru," povedal Mrva. Zapamätajme si teda, v Čachticiah, na samom kraji Malokarpatskej vinárskej oblasti, sa narodilo prvé slovenské svetové Chardonnay. Víno, ktoré obstálo v súboji s francúzskymi z preslávenej oblasti Chablis i všetkými novosvetovými frajerskými vínami z Čile, Kalifornie, Južnej Afriky či Austrálie. A čím zaujalo rozmaznané vinárske ústa? Mohutnosťou, pikantnosťou, temperamentnou mrvovskou štylistikou, nádhernou "severskou" ovocnosťou a ako vždy ohurujúcou aromatikou. Mrva ju ako jeden z prvých mladých vinárov zásluhou reduktívnej metódy naplno rozkryl v slovenskom víne. Čachtická vinica isto nie je genetickým klonom studených vinohradov s vápencovým podložím zo Chablis, ale určitá geografická, geologická a podnebná podobnosť by sa dala vystopovať. Je to naozaj vinica - mikrosvet rodiaca veľké prívlastkové vína. A nielen Chardonnay. Onedlho ju možno preslávi Pinot noir - opojné červené, o ktorom netušila ani Alžbeta Báthorička. |