Slovensko prepisuje svoje vinárske dejiny. Najlepšie víno už nie je ťažké a alkoholické, ale ľahké a svieže, víno iskrí a nádherne vonia. Za novým slovenským vínom stojí rad mužov. Starších aj mladších. Dvaja z vinárov súneprehliadnuteľní- Vladimír Mrva a Peter Stanko.

Malý a veľký kamarát
Neprehliadnuteľní vínom i postavami. Už napohľad tvoria úsmevnú dvojicu. Stanko je vysoký, urastený, s bujnou šticou vlasov. Mrva drobný so zreteľnou plešinkou, neposedný ako kvasinky v sude čerstvého muštu. Stanko bez okolkov priznáva, že tvoria komickú dvojicu. „Pôsobíme ako malý a veľký kamarát."
Sú ozajstní kamaráti, rozdielni povahami, temperamentom, ale mentálne si pasujú, vhodne sa dopĺňajú. Možno preto vybudovali podnik, aký v slovenskom vinárstve nemá páru. Nie veľkosťou, veď čože to je ročná výroba 400-tisíc fliaš vína. Všetky sú však naplnené vysoko cenenými prívlastkovými vínami.
Nie sújediní, ktorí vyrábajú prívlastkové vína. Boli však prví, ktorí si trúfli vyrábať len takéto vína. „Nijaké sudové, nijaké lacné stolové v litrových fľašiach. Prešli priamo k veľkým vínam a trh im začal padaťk nohám," hovorí o Mrvovi a Stankovi známy veľkokrtíšsky vinár Ondrej Celleng.
Trh bol v polovici deväťdesiatych rokov akoby zakliaty pre výrobcov skutočne ušľachtilých mokov. Dominovali mu značkové docukrované vína. Pokusy vinárov prejsť na čisté odrodové vína vychádzali nazmar. Obracali sa proti ich tvorcom, akoby ešte spoločnosť nebola zrelá na lepšie víno.

Nový človek, nové víno
A vtedy sa objavil Mrva. Čistý vinársky list papiera, nepopísaný socialistickou vinárskou praxou. V hlave mal čerstvú trojročnú skúsenosť po boku rakúskeho vinárskeho svetobežníka Josta Hőplera, ktorý dodával vína do viedenského Hoffburgu.
Rakúšania mali v čerstvej pamäti škandál s dietylénglykolom, ktorý vinári pridávali do vína, aby ho urobili „starým a lepším". Nik už neveril týmto vínam. Všetci chceli mladé, svieže, s výrazným buketom. Mrva sa učil a naučil vyrábať tieto vína.
Mať vlastnú firmu, byť sám sebe pánom. Mrva dokázal uskutočniť tento sen preto, že ho osud zviedol s Petrom Stankom, dovtedy majiteľom reklamnej agentúry. Ani jeden z nich nerieši egoistickú otázku, kto je vo firme dôležitejší? Stanko rešpektuje Mrvu vinára, Mrva zasa Stanku marketingového „špílmachra".
V roku 1997 vyhrala spoločnosť Mrva&Stanko ako úplne neznáma firma z Trnavy Vínne trhy v Pezinku považované za slovenské vinárske majstrovstvá. Vtedy tridsiatnici vyrobili 12-tisíc fliaš vína, ktoré do polroka vypredali. Mrva si za víno, ktoré ohurovalo v pohári úžasnou aromatikou a čistými ovocnými tónmi, vypýtal od obchodníkov dovtedy neslýchaných 160 korún.

Veľkí bankári ich vysmiali
Dovtedy sa zdala neprekonateľnou hranica sto korún za fľašu. Obchodníci a hoteliéri zaplatili a dostali od Mrvu a Stanka fľašu v úplne novom odeve. Na etikete presvital jesenný hroznový lístok a hrdielko malo zmyselne našpúlené pery. Stankove skúsenosti z práce v „reklamke" bodovali. Trh za novým vínom šalel a Mrva& Stanko rástli doslova ako z vody. Z roka na rok zdvojnásobovali výrobu. Víno však vyrábali v prenajatých pivniciach a rast si žiadal vlastnú fabriku.
V roku 2000 zaklopali na dvere banky a požiadali o úver v sume desiatok miliónov korún. Keď bankári počuli, že pôžičku chcú splatiť vínom, ktoré sa bude predávať do vybranej siete po dvesto korún za fľašu, vysmiali ich. „Nášmu projektu uverila jediná banka - HypoVereinBank," spomína Mrva.

Víno ako umenie
Kúsok za Trnavou smerom na Orešany stojí v poli moderný vinársky závod. Investícia za dobrých 150 miliónov korún. Moderná budova zo skla a hliníka skrýva vnútri celú batériu antikorových tankov a barikové dubové sudy, zoradené v kruhu okolo strieborných kolón do akoby rímskeho Kolosea.
Mrva so Stankom darmo necestovali po Európe a krajinách Nového sveta. Ich vinárstvo má dušu. Výroba vína, hoci riadená počítačmi a, pravdaže, Mrvovými chuťovými bunkami, neprišla o poéziu. Mrvove a Stankove predstavy výborne prekreslili do konkrétnej podoby dvaja architekti - Marián Šulík a Štefan Kolár. Čarovné víno si priam pýta noblesné priestory. V podzemí vinárskej fabriky nie je pivnica, ale palác s labyrintom, kde nik z vážených hostí nevie, kto je prvý a kto posledný. Všetci sú vmoci Boha vína.

Vinári, obchodníci, myslitelia
Mrva so Stankom sú lídri trhu. Nie objemom, ich 400tisíc fliaš je len nejakých 8 percent z celkovej výroby prívlastkových vín na Slovensku. A tých sa vyrobí sotva päť miliónov litrov z celkových 50 miliónov, ktoré vypijú Slováci. Táto štipka má však svietiť.
Profesor vína Fedor Malík uznáva, že sújednotkou -technologickou aj filozofickou. A Malíkov odchovanec, takmer generačný druh Mrvu a Stanka, Vladimír Hronský dodáva, že Trnavčania sú aj marketingovou jednotkou. Zvládli predaj, úžasne čítajú psychológiu zákazníka.
Mrva žije zatiaľ z nakupovaného hrozna. Ale už spomínaný Ondro Celleng vraví, že má nos na to, aby vyzbieral zo Slovenska najväčšie hroznové perly. „Lebo vie oceniť kvalitu. Dnes predá, zajtra zaplatí. Tento chlap dodrží slovo," hovorí podpredseda čachtického družstva Jozef Čarada. Mrva tu vlani nekúpil mačku vo vreci - Chardonnay spod Čachtického hradu v Paríži zaradili medzi sto najlepších Chardonnay sveta.

***

Ocenenia v roku 2007
* Striebro, Chardonnay du Monde, Paríž
* Šampión čs. vinárskej ligy a Agrovína Nitra
* Národný salón vín, najvyššie ocenené biele ostatné víno* Bronz v Londýne
* Šampión, Vínne trhy Pezinok
* Šampión, Vinoforum Pardubice
* Zlato Concours de Mondial de Bruxelles
* Šampión, Muvina Prešov
* Šampión červených vín, Vinoforum Pardubice

Zdroj: denník PRAVDA, autor: Jozef Sedlák